Merkúr

MERKÚR – najbližšia planéta k Slnku

• najmenšia planéta slnečnej sústavy

• pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra

• hmotnosť Merkúra je 3,302.1023 kg

• gravitačné zrýchlenie na povrchu je 3,75 m/s2 

• úniková rýchlosť je 4,27 km/s

• nemá žiaden mesiac

• priemer planéty je 4 864 km

• je takmer dokonalá guľa, pretože rozdiel medzi jeho rovníkovým a polárnym priemerom je len 1 km

• má zo všetkých planét najväčší teplotný rozsah:
              cez deň sa zohrieva na 430°C
              v noci teplota klesá na -185°C

• odráža len 11 percent slnečného svetla, ktoré naň dopadá, a je najtmavšou planétou zo všetkých

• dá sa pozorovať len pri východe alebo západe Slnka

• jeho jasnosť sa mení od 1,7m do -1,9m

• okolo Slnka sa pohybuje po eliptictej dráhe s veľkou excentricitou 0,2056, preto je v perihéliu o 24 miliónov kilometrov bližšie k Slnku ako v aféliu

• na oblohe sa od Slnka nikdy nevzdiali na viac ako 28° (najväčšia elongácia)

• stredná vzdialenosť od Slnka je 57,9 miliónov kilometrov, ale vzhľadom na veľkú excentricitu sa mení v rozpätí 45,9 až 69,7 miliónov km

• slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi

• obieha Slnko priemernou rýchlosťou 47,87 km/s za 87,969 dňa, je to „najkratší rok“ v slnečnej sústave

• okolo osi rotuje pomaly, jedna otočka trvá 58,646 pozemského dňa

• slnečný deň (od východu po západ Slnka) trvá 176 pozemských dní, dvakrát tak dlho ako rok

• rotačná os smeruje kolmo na rovinu obežnej dráhy – deň je rovnako dlhý na ľubovoľnom mieste povrchu nemá ročné obdobia

• vďaka veľkému sklonu obežnej roviny k ekliptike (7°) a neveľkej vzdialenosti od Slnka môžeme zo Zeme pozorovať prechod Merkúru kotúčom Slnka. Posledný prechod bol 9. mája 2016.

• sklon rotačnej osi k rovine obehu planéty je takmer 90°

• priemerná hustota Merkúra je 5,5 g/cm3 

• skladá sa z jadra zloženého z niklu a železa

• zvláštnosťou obežnej dráhy je výrazné stáčanie perihélia rýchlosťou až 1,55° za storočie

• je to kamenná planéta posiata impaktnými krátermi

• atmosféra obsahuje stopy oxidu uhličitého, vody (dôkaz nízkej sopečnej aktivity) a hélia (vplyv slnečného vetra)

• má slabé magnetické pole, ktoré vytvára masívne kovové jadro

• skúmanie sondami:
        Mariner 10 (1974 - 1975) – preletela trikrát okolo planéty, zmapoval povrch polovice planéty
    Messenger (2011 - ) – obieha okolo planéty

• povrchové útvary:
  Panva Caloris - najväčší kráter na povrchu Merkúra a zároveň jeden z najväčších kráterov v Slnečnej sústave so šírkou 1 350 km. Náraz pri dopade bol taký silný, že rázové vlny šíriace sa po povrchu aj vo vnútri planéty vytvorili na opačnej strane planéty deformácie a rozlámaný terén.

• Len pomerne nedávno sa podarilo získať informácie, ktoré nasvedčujú, že v polárnych oblastiach planéty sa takmer určite nachádza vodný ľad a to vo vnútri kráterov. Do týchto polárnych kráterov Slnko nikdy  nezasvieti, preto sa tu mohla udržať voda, ktorú sa tu zrejme nazbierala pri dopadoch komét.