MERKÚR – najbližšia planéta k Slnku
najmenšia planéta slnečnej sústavy
pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra
hmotnosť Merkúra je 3,302.1023 kg
gravitačné zrýchlenie na povrchu je 3,75 m/s2
úniková rýchlosť je 4,27 km/s
nemá žiaden mesiac
priemer planéty je 4 864 km
je takmer dokonalá guľa, pretože rozdiel medzi jeho rovníkovým a polárnym priemerom je len 1 km
má zo všetkých planét najväčší teplotný rozsah:
cez deň sa zohrieva na 430°C
v noci teplota klesá na -185°C
odráža len 11 percent slnečného svetla, ktoré naň dopadá, a je najtmavšou planétou zo všetkých
dá sa pozorovať len pri východe alebo západe Slnka
jeho jasnosť sa mení od 1,7m do -1,9m
okolo Slnka sa pohybuje po eliptictej dráhe s veľkou excentricitou 0,2056, preto je v perihéliu o 24 miliónov kilometrov bližšie k Slnku ako v aféliu
na oblohe sa od Slnka nikdy nevzdiali na viac ako 28° (najväčšia elongácia)
stredná vzdialenosť od Slnka je 57,9 miliónov kilometrov, ale vzhľadom na veľkú excentricitu sa mení v rozpätí 45,9 až 69,7 miliónov km
slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi
obieha Slnko priemernou rýchlosťou 47,87 km/s za 87,969 dňa, je to „najkratší rok“ v slnečnej sústave
okolo osi rotuje pomaly, jedna otočka trvá 58,646 pozemského dňa
slnečný deň (od východu po západ Slnka) trvá 176 pozemských dní, dvakrát tak dlho ako rok
rotačná os smeruje kolmo na rovinu obežnej dráhy – deň je rovnako dlhý na ľubovoľnom mieste povrchu nemá ročné obdobia
vďaka veľkému sklonu obežnej roviny k ekliptike (7°) a neveľkej vzdialenosti od Slnka môžeme zo Zeme pozorovať prechod Merkúru kotúčom Slnka. Posledný prechod bol 9. mája 2016.
sklon rotačnej osi k rovine obehu planéty je takmer 90°
priemerná hustota Merkúra je 5,5 g/cm3
skladá sa z jadra zloženého z niklu a železa
zvláštnosťou obežnej dráhy je výrazné stáčanie perihélia rýchlosťou až 1,55° za storočie
je to kamenná planéta posiata impaktnými krátermi
atmosféra obsahuje stopy oxidu uhličitého, vody (dôkaz nízkej sopečnej aktivity) a hélia (vplyv slnečného vetra)
má slabé magnetické pole, ktoré vytvára masívne kovové jadro
skúmanie sondami:
Mariner 10 (1974 - 1975) – preletela trikrát okolo planéty, zmapoval povrch polovice planéty
Messenger (2011 - ) – obieha okolo planéty
povrchové útvary:
Panva Caloris - najväčší kráter na povrchu Merkúra a zároveň jeden z najväčších kráterov v Slnečnej sústave so šírkou 1 350 km. Náraz pri dopade bol taký silný, že rázové vlny šíriace sa po povrchu aj vo vnútri planéty vytvorili na opačnej strane planéty deformácie a rozlámaný terén.
Len pomerne nedávno sa podarilo získať informácie, ktoré nasvedčujú, že v polárnych oblastiach planéty sa takmer určite nachádza vodný ľad a to vo vnútri kráterov. Do týchto polárnych kráterov Slnko nikdy nezasvieti, preto sa tu mohla udržať voda, ktorú sa tu zrejme nazbierala pri dopadoch komét.