Saturn

SATURN – NAJREDŠIA PLANÉTA SLNEČNEJ SÚSTAVY

• je najvzdialenejšia planéta, ktorú možno pozorovať voľným okom

• je druhou najväčšou planétou Slnečnej sústavy

• má zdanlivú jasnosť v intervale 1,5m až -0,4m

• jeho hmotnosť je 5,68.1026 kg

• teplota na jeho povrchu je okolo -140 °C

• úniková rýchlosť je 35,45km/s
  jeho stredná hustota je len 0,69 g/cm3 (menej ako voda)

• teleso planéty tvorí prevažne vodík, ale tiež hélium a metán

• vyznačuje sa rozdielnou rýchlosťou rotácie okolo osi:

       - rovníkové oblasti urobia otočku raz za 10 h 14 min

       - oblasti vzdialené 57° od rovníka raz za 11 h 7,5 min

• rýchla rotácia splošťuje pri póloch tvar planéty, preto je jej rovníkový priemer 120 536 km o 11 808 km väčší ako pólový priemer

• okolo Slnka Saturn obehne raz za 29,46 pozemského roka

• pohybuje sa v strednej vzdialenosti 1 429 400 000 km (9,54 AU) od Slnka

• obieha Slnko rýchlosťou 9,66 km/s

• vykazuje sklon voči svojej obežnej dráhe, a preto má podobne ako na Zemi ročné obdobia

• jadro je pravdepodobne zložené zo skalnatého materiálu a ľadu

Saturnove mesiace

• dodnes poznáme 62 jeho mesiacov, z ktorých väčšina sú planétky zachytené gravitáciou planéty, najznámejšie mesiace:

  • Mimas – prvý objavený mesiac Saturna, má priemer 372 km, objavil ho William Herschel roku 1789

  • Enceladus – odráža až 99% dopadajúceho slnečného svetla, objavil ho Herschel

  • Rhea – objavil ho Cassini, má priemer 1 528 km, je najväčším mesiacom bez atmosféry

  • Japetus – tretí najväčší Saturnov mesiac s priemerom 1 528 km

  • Tethys – zložený prevažne z ľadu, objavený Giovannim Cassinim

  • Titan – druhý najväčší mesiac Slnečnej sústavy, najväčší a najjasnejší mesiac Saturna, objavil ho Huygens, má atmosféru zloženú z dusíka, argónu a metánu

Prstence Saturna

• charakteristickým znakom Saturna sú prstence, ktoré prvýkrát pozoroval roku 1610 Galileo Galilei, no ich skutočnú podstatu objavil až Christian Huygens v roku 1655. Podrobne ich opísal Giovanni D. Cassini v roku 1666.

• postupnosť jednotlivých pásov:

    vonkajší prstenec (šírka 15 600 km)
    Enckeho medzera (325 km)
      – vrámci vonkajšieho prstenca
    Cassiniho medzera (4 800 km)
    stredný prstenec (24 000 km)
      – najjasnejší
    vnútorný prstenec (16 200 km)
      – najmenej jasný

• prstence ležia vnútri Rocheovej medze planéty, teda v oblasti, v ktorej slapové sily planéty roztrhnú väčšie teleso na drobné časti

• medzery medzi prstencami vznikli dôsledkom vzájomného gravitačného pôsobenia Saturna a jeho mesiacov
  hrúbka prstencov je len 2 až 4 km

• skladajú sa prevažne z ľadových balvanov rôznych rozmerov