SATURN – NAJREDŠIA PLANÉTA SLNEČNEJ SÚSTAVY
je najvzdialenejšia planéta, ktorú možno pozorovať voľným okom
je druhou najväčšou planétou Slnečnej sústavy
má zdanlivú jasnosť v intervale 1,5m až -0,4m
jeho hmotnosť je 5,68.1026 kg
teplota na jeho povrchu je okolo -140 °C
úniková rýchlosť je 35,45km/s
jeho stredná hustota je len 0,69 g/cm3 (menej ako voda)
teleso planéty tvorí prevažne vodík, ale tiež hélium a metán
vyznačuje sa rozdielnou rýchlosťou rotácie okolo osi:
- rovníkové oblasti urobia otočku raz za 10 h 14 min
- oblasti vzdialené 57° od rovníka raz za 11 h 7,5 min
rýchla rotácia splošťuje pri póloch tvar planéty, preto je jej rovníkový priemer 120 536 km o 11 808 km väčší ako pólový priemer
okolo Slnka Saturn obehne raz za 29,46 pozemského roka
pohybuje sa v strednej vzdialenosti 1 429 400 000 km (9,54 AU) od Slnka
obieha Slnko rýchlosťou 9,66 km/s
vykazuje sklon voči svojej obežnej dráhe, a preto má podobne ako na Zemi ročné obdobia
jadro je pravdepodobne zložené zo skalnatého materiálu a ľadu
Saturnove mesiace
dodnes poznáme 62 jeho mesiacov, z ktorých väčšina sú planétky zachytené gravitáciou planéty, najznámejšie mesiace:
Mimas – prvý objavený mesiac Saturna, má priemer 372 km, objavil ho William Herschel roku 1789
Enceladus – odráža až 99% dopadajúceho slnečného svetla, objavil ho Herschel
Rhea – objavil ho Cassini, má priemer 1 528 km, je najväčším mesiacom bez atmosféry
Japetus – tretí najväčší Saturnov mesiac s priemerom 1 528 km
Tethys – zložený prevažne z ľadu, objavený Giovannim Cassinim
Titan – druhý najväčší mesiac Slnečnej sústavy, najväčší a najjasnejší mesiac Saturna, objavil ho Huygens, má atmosféru zloženú z dusíka, argónu a metánu
Prstence Saturna
charakteristickým znakom Saturna sú prstence, ktoré prvýkrát pozoroval roku 1610 Galileo Galilei, no ich skutočnú podstatu objavil až Christian Huygens v roku 1655. Podrobne ich opísal Giovanni D. Cassini v roku 1666.
postupnosť jednotlivých pásov:
vonkajší prstenec (šírka 15 600 km)
Enckeho medzera (325 km)
– vrámci vonkajšieho prstenca
Cassiniho medzera (4 800 km)
stredný prstenec (24 000 km)
– najjasnejší
vnútorný prstenec (16 200 km)
– najmenej jasný
prstence ležia vnútri Rocheovej medze planéty, teda v oblasti, v ktorej slapové sily planéty roztrhnú väčšie teleso na drobné časti
medzery medzi prstencami vznikli dôsledkom vzájomného gravitačného pôsobenia Saturna a jeho mesiacov
hrúbka prstencov je len 2 až 4 km
skladajú sa prevažne z ľadových balvanov rôznych rozmerov