Zem

ZEM – jediná obývaná planéta Slnečnej sústavy

•  najväčšia vnútorná (terestriálna) planéta

•  v poradí tretia planéta od Slnka

•  rovníkový priemer Zeme je 12 756,284 km

•  hmotnosť Zeme je 5,974.1024 kg

•  gravitačné zrýchlenie na rovníku je 9,78 m/s2

•  úniková rýchlosť zo Zeme je 11,17 km/s

•  excentricita dráhy je 0,0167

•  vek Zeme sa odhaduje na 4,6 miliardy rokov

•  najbližšie k Slnku je začiatkom januára

- (147 097 149 km), najďalej začiatkom júla (152 098 704 km)

•  okolo Slnka sa pohybuje priemernou rýchlosťou 29,79 km/s

•  vnútro Zeme delíme do 3 základných vrstiev:

- zemská kôra – zložený zo žuly a čadiča, hrúbka je 30-60 km (pod kontinentmi)

- zemský plášť – nastáva v ňom pohyb hornín, siaha do hĺbky 2 900 km

- jadro – zložené z niklu a železa, v strede má teplotu 4000°C a tlak 3,5.105 MPa

•  povrch Zeme je 510 069 000 km2, z čoho voda zaberá až 70%

•  atmosféru tvorí prevažne dusík (78%) a kyslík (21%), zvyšok tvoria vzácne plyny,  

- oxid uhličitý, vodík a hélium

•  atmosféru delíme na 6 vrstiev:

- troposféra – tvorí 80% hmotnosti celej atmosféry, nachádza sa tu všetka vodná para, typický je pokles teploty s narastajúcou výškou (asi 6°C na km), najnižšia nameraná teplota na povrchu -89,2°C v Antarktíde, najvyššia nameraná teplota na povrchu 57,8°C v Líbii

- stratosféra – má stálu teplotu, asi -55°C, rozprestiera sa vo výške 9–40 km

- mezosféra – teplota najprv vzrastá na 0°C a potom klesá na -65°C

- ionosféra – tvoria ju neutrálne molekuly, ionizované atómy a voľné elektróny

- exosféra – nachádza sa nad 800 – 1 000 km

- magnetosféra – magnetické pole okolo Zeme, je to ochranný štít proti časticiam slnečného vetra a kozmickému žiareniu

•  hranicu medzi dňom a nocou nazývame súmrak; rozlišujeme:

- občiansky súmrak – Slnko je menej ako 6°C pod obzorom

- nautický súmrak - Slnko je menej ako 12°C pod obzorom

- astronomický súmrak - Slnko je menej ako 18°C pod obzorom

Úplný obeh Zeme okolo Slnka voči hviezdam trvá 365,25636 dňa – siderický rok. Čas, za ktorý sa vystriedajú všetky ročné obdobia je 365,2422 dňa – tropický rok. Rozdiel medzi nimi spôsobuje precesný pohyb jarného bodu, periodický pohyb zemskej osi, spôsobený príťažlivými silami Mesiaca a Slnka.
Jeden obeh Zeme okolo osi trvá približne 24 hodín (slnečný deň), rotácia sa však spomaľuje o tisícinu sekundy za storočie, čo je spôsobené prílivom, odlivom a presunom vzdušných más.
Dva razy v roku sklon zemskej osi zaujíma polohu v smere pohybu Zeme okolo Slnka – jarná rovnodennosť (21. marec) a jesenná rovnodennosť (21. september) – deň je vtedy rovnako dlhý ako noc.
Dva razy v roku je pól odklonený o 23,4° od kolmice na rovinu dráhy v smere k Slnku – letný slnovrat (21. jún - najdlhší deň) a zimný slnovrat (21. december – najdlhšia noc).
Na póloch zotrváva Slnko nad alebo pod obzorom presne pol roka – nastáva polárny deň a polárna noc.

Zatmenie Mesiaca nastáva ak sa Mesiac celý vnorí do zemského tieňa, Mesiac má vtedy purpurovočervenú farbu, ktorú spôsobuje lom slnečného svetla v atmosfére. Je pozorované na celej pologuli. Môže byť úplné alebo čiastočné.

Zatmenie Slnka nastáva, keď Mesiac vojde do spojnice Slnka a Zeme, Mesiac vtedy musí byť v nove a súčasne blízko roviny dráhy Zeme. Rotácia Zeme spôsobuje posun mesačného tieňa po zemskom povrchu, ktorý vytvára pás totality, jeho šírka nepresahuje 27 km. Môže byť úplné, prstencové alebo čiastočné.