JUPITER – najväčšia planéta Slnečnej sústavy
pomenovaný po najvyššom rímskom bohovi
slnečný rok tu trvá 11,86 pozemského roka
okolo Slnka obieha rýchlosťou 13,06 km/s
jeho vzdialenosť od Slnka je v priemere 5,2 AU
gravitačné zrýchlenie dosahuje 23,64m/s2
úniková rýchlosť z planéty je 59,48km/s
jeho stredná hustota je 1,33 g/cm3
jasnosť na oblohe je medzi -1,6m a 2,8m
hmotnosť planéty je 1,9.1027 kg (318-krát väčšia ako hmotnosť Zeme)
jadro je pravdepodobne skalisté s teplotou 30 000°C a tlakom 8,5 milióna MPa
skladá sa prevažne z vodíka a hélia (predpokladá sa, že sa formoval ako hviezda), ďalšími zložkami sú metán, amoniak i vodná para
horné vrstvy pozorovateľné zo Zeme nerotujú rovnako rýchlo:
rovníkové oblasti urobia jednu otočku za 9h 50 min
oblasti pri póloch sa otočia okolo osi raz za 9h 56 min
pozorovateľné mraky nad rovníkom obiehajú okolo osi rýchlosťou 45 000 km/s
rýchla rotácia spôsobuje sploštenie planéty – rovníkový priemer je 142 984km, zatiaľ čo pólový priemer je o 9 276km menší
rýchlosť vetra vo vysokých vrstvách atmosféry dosahuje 3,9 až 6,7 km/s
Veľká červená škvrna – cirkulačný útvar Jupiterovej atmosféry podobný hurikánu na Zemi rotujúci proti smeru hodinových ručičiek. Trvá už najmenej 340 rokov. Má oválny tvar s rozmermi 40 000 x 13 000 km. Červená farba pravdepodobne súvisí s vysokou koncentráciou fosforu.
má zo všetkých planét najsilnejšie magnetické pole
skúmali ho sondy Pioneer 10 a 11, Voyager 1 a 2, Galileo
má prstenec, ktoré sú však nevýrazné a tvorené drobnými meteorickými čiastočkami. Tvoria ho tenký hlavný a jemnejší „halový“ prstenec siahajúci až k planéte.
Mesiace Jupitera
Celkovo sme doposiaľ objavili 66 jeho mesiacov. Najvýznamnejšie sú 4 tzv. Galileove mesiace (Io, Kallisto, Ganymedes, Európa), ktoré objavil Galileo Galilei roku 1610 svojim vlastnoručne skonštruovaným ďalekohľadom.
Metis – najbližší mesiac k Jupiteru
Io – geologicky najaktívnejšie teleso Slnečnej sústavy, má pomerne mladý systém aktívnych sopiek, ktorý podľa dohadov spôsobujú okolité mesiace
Európa –má tenkú atmosféru obsahujúcu vodu. Na základe pozorovaní z kozmických sond predpokladáme existenciu kvapalnej vody pod ľadovou kôrou pokrývajúcou jej povrch.
Ganymedes – najväčší mesiac Slnečnej sústavy s priemerom 5 268 km (rozmermi prevyšuje i planétu Merkúr) a hmotnosťou 1,48.1023 kg, jeho skalnatý povrch je posiaty množstvom kráterov a sčasti aj ľadom.
Kallisto – mesiac s najväčším počtom kráterov na povrchu, najväčší z nich má priemer až 600 km
Leda – najmenší a najmenej jasný mesiac Jupitera