Jupiter

JUPITER – najväčšia planéta Slnečnej sústavy

• pomenovaný po najvyššom rímskom bohovi

• slnečný rok tu trvá 11,86 pozemského roka

• okolo Slnka obieha rýchlosťou 13,06 km/s

• jeho vzdialenosť od Slnka je v priemere 5,2 AU

• gravitačné zrýchlenie dosahuje 23,64m/s2

• úniková rýchlosť z planéty je 59,48km/s

• jeho stredná hustota je 1,33 g/cm3

• jasnosť na oblohe je medzi -1,6m a 2,8m

• hmotnosť planéty je 1,9.1027 kg (318-krát väčšia ako hmotnosť Zeme)

• jadro je pravdepodobne skalisté s teplotou 30 000°C a tlakom 8,5 milióna MPa

• skladá sa prevažne z vodíka a hélia (predpokladá sa, že sa formoval ako hviezda), ďalšími zložkami sú metán, amoniak i vodná para

• horné vrstvy pozorovateľné zo Zeme nerotujú rovnako rýchlo:

  • rovníkové oblasti urobia jednu otočku za 9h 50 min

  • oblasti pri póloch sa otočia okolo osi raz za 9h 56 min

• pozorovateľné mraky nad rovníkom obiehajú okolo osi rýchlosťou 45 000 km/s

• rýchla rotácia spôsobuje sploštenie planéty – rovníkový priemer je 142 984km, zatiaľ čo pólový priemer je o 9 276km menší

• rýchlosť vetra vo vysokých vrstvách atmosféry dosahuje 3,9 až 6,7 km/s

• Veľká červená škvrna – cirkulačný útvar Jupiterovej atmosféry podobný hurikánu na Zemi rotujúci proti smeru hodinových ručičiek. Trvá už najmenej 340 rokov. Má oválny tvar s rozmermi 40 000 x 13 000 km. Červená farba pravdepodobne súvisí s vysokou koncentráciou fosforu.

• má zo všetkých planét najsilnejšie magnetické pole

• skúmali ho sondy Pioneer 10 a 11, Voyager 1 a 2, Galileo

• má prstenec, ktoré sú však nevýrazné a tvorené drobnými meteorickými čiastočkami. Tvoria ho tenký hlavný a jemnejší „halový“ prstenec siahajúci až k planéte.

Mesiace Jupitera

Celkovo sme doposiaľ objavili 66 jeho mesiacov. Najvýznamnejšie sú 4 tzv. Galileove mesiace (Io, Kallisto, Ganymedes, Európa), ktoré objavil Galileo Galilei roku 1610 svojim vlastnoručne skonštruovaným ďalekohľadom.

• Metis – najbližší mesiac k Jupiteru

• Io – geologicky najaktívnejšie teleso Slnečnej sústavy, má pomerne mladý systém aktívnych sopiek, ktorý podľa dohadov spôsobujú okolité mesiace

• Európa –má tenkú atmosféru obsahujúcu vodu. Na základe pozorovaní z kozmických sond predpokladáme existenciu kvapalnej vody pod ľadovou kôrou pokrývajúcou jej povrch.

• Ganymedes – najväčší mesiac Slnečnej sústavy s priemerom 5 268 km (rozmermi prevyšuje i planétu Merkúr) a hmotnosťou 1,48.1023 kg, jeho skalnatý povrch je posiaty množstvom kráterov a sčasti aj ľadom.

• Kallisto – mesiac s najväčším počtom kráterov na povrchu, najväčší z nich má priemer až 600 km

• Leda – najmenší a najmenej jasný mesiac Jupitera